Hudobniny

Hlavný vyšetrovací komisár sa skláňal nad lôžkom, na ktorom bola vystretá mŕtvola mladej dievčiny. Chvíľu si ju obhliadal, pokyvkával hlavou a niečo si nezúčastnene mrmlal. Zo zádumčivosti ho prebral až zvuk otvárajúcich sa dverí a do izolačky vstúpil jeho kolega.
"Tak čo, John?" ozval sa prichádzajúci muž. "Je to zlé?"
"Neuveríš, Chad. Je to najbrutálnejšie premyslený čin, s akým som sa kedy stretol," odvetil John a prešiel sa okolo lôžka, pozerajúc na mŕtvu z druhej strany. "Bolo to naozaj prešpikované. Ten, čo to spravil, to musel niekde veľmi dôkladne obkukať alebo fakt neviem..."
Chad podvihol obočie a vytiahol cigarety.
"Hmm... o čo vlastne ide?"
"Schovaj tie cigarety, idiot," zavrčal John. "V izolačke sa nefajčí."
"Okey, skľudni sa. Prečo si taký nervózny?" stiahol sa Chad pohotovo.
"Neviem, možno preto, že mi stále nedochádza, ako mohol tak dôkladne preťať tú tepnu..."
"Preťať tepnu?" spýtal sa Chad, akoby o tom v živote nepočul.
"Ty manták veď sa poď pozrieť!" vyzval ho John a Chad pristúpil. John namieril prstom na dlhý rez na dievčininom krku, ktorý prerezal tepnu a tiahol sa takmer po celom obvode hrdla. "Pozri, vidíš? Ten psychopat jej prerezal hrdlo, no nebol to nôž. Rez je príliš tenký a príliš dôsledný na to, aby to bola chladnokrvná vražda nožom."
"Vidím," zamumlal Chad a lepšie sa prizrel krku mŕtveho dievčaťa. "Preboha, veď to je úplne dokonalý rez?"
"Vravel som ti. Rozhodne to nebolo nožom," prikývol John.
"Aha. A čím teda?"
"Pribrzdenec," opäť vyštekol John nervózne. "Nevidíš, že sa to práve pokúšam zistiť?"
"Tak prepáč. Máme vôbec nejakého podozrivého?"
"Neviem. Tá vec sa stala len včera a práve sa začína po viníkovi pátrať. Vypočúvajú sa priatelia obete, jej rodina... Zajtra sa zjavne ukáže vymedzený okruh podozrivých ale zatiaľ nič konkrétne nevieme," porkčil plecami John.
"Mhm," zamrmlal Chad. "Myslím, že si musím ísť naozaj zapáliť..."
Chad s Johon vyšli z izolačky a nechali mŕtvu odpočívať vo večnom pokoji.



Pre Julie Attwoodovú to bol deň ako každý iný. Prešla piatimi ulicami, kým sa dostala na miesto, ktoré navštevovala každý deň. Najskôr prešla námestím a zašla za roh ulice, kde hodila niekoľko penny gitaristovi, ktorý tam dennodenne vyhrával očarujúce melódie. Usmiali sa na seba a vymenili si pár slov. Julie po tejto trase chodila už niekoľko mesiacov a každý deň ho tu našla.
"Ide to?" spýtal sa jej gitarista.
"Ako sa povie," usmiala sa zľahka. "A vy?"
"Pomaly. Modlím sa za dobré počasie, lebo ináč sa gitara rozladí..."
"Tak sa držte," pozdravila ho a ponáhľala sa ďalej.
U bratov Bennetovcov si kúpila raňajky za najlacnejšiu sumu a po slabej káve sa zdvihla takým jedinečným spôsobom, ktorý sa odrážal aj v jej chôdzi a ktorý udivoval mnohých mužov, aby mohla pokračovať v svojej ceste. Už len päť minút od Bennetovcov a zastala pred ošarpaným obchodom. Dvere mali červenú maľovku, ktorá už opadávala a obchod mal veľký výklad so zacapkaným sklom, za ktorým boli vystavené gitary, saxofóny a elektrické klavíre, nevkusne zaranžované a na zlatistých saxofónoch bolo jasne vidieť súvislú vrstvu prachu, takže sa už ani neleskli.
Julie vstúpila dnu a ozval sa starý známy kovový zvuk cinkajúcich, prehrdzavených zvončekov, upozorňujúcich na nového návštevníka tohto zapadnutého krámu.
"Zdravíčko, Julie," pozdravil ju predavač za pultom veselo. Bol to pán v strednom veku s dlhými fúzmi a neoholenou bradou, neustále pofajčieval a páchol tabakom.
"Dobrý deň, Peter. Tak ako sa máme?"
"Keď si prišla hneď dobre!" usmial sa Peter a vyfúkol jej do tváre obláčik dymu. Julie znechutene zamávala rukami a zakašľala.
"Myslím, že tvoje hudobniny by hneď začali prosperovať, keby si fajčil vonku a občas umyl výklad," odsekla a zvrtla sa na päte. "Smiem si zahrať?"
"Stojí tam len pre teba," zarehotal sa Peter a pozeral za miznúcou figúrou peknej čiernovlasej dievčiny.
Julie si viac predavača nevšímala a zašla do zadnej miestnosti, v ktorej nebolo nič, len veľké staré čierne krídlo. Pozostatok a či dar od nejakého pána, ktorý ho daroval hudobninám, pretože manželka zomrela a on s krídlom nemal čo robiť, keďže hrať nevedel. Peter jej povedal, že ten pán sa taktiež snažil zbaviť hocičoho, čo by mu mŕtvu ženu pripomínalo. Julie to vyhovovalo, pretože ak dovtedy jej vychádzky do hudobnín znamenali len obdivovanie nástrojov, ktoré si nemohla dovoliť kúpiť, odteraz pre ňu nabrali iný zmysel - na krásnom krídle si mohla bez obmedzenia vyhrávať hodiny a hodiny.
Mladá žena sa usadila a vznešeným gestom si vyložila dlhé prsty na snehobielu klaviatúru. Ak aj Peter nechal celý krám zapadnúť, ona sa o krídlo dôkladne starala, pretože ho už považovala za svoje. A napokon, Peter tvrdil, že by ho už sotva predal, pretože je staré a nik o jeho existencii ani nevedel.
Prsty sa jej šikovne rozbehli po klávesnici v harmónii ladných tónov a ona hrala, privierala oči a nechávala sa unášať sladkým čarom hudby, ktorá jej vychádzala spod prstov.


Dvere do hudobnín sa otvorili a Peter sa strhol. Nikdy, ešte snáď nikdy sa mu nestalo, že by mal dve návštevy za jedno predpoludnie! Niekedy čakal celý deň a vždy prišla len Julie. Okamžite odhodil cigaretu a snažil sa nadobudnúť dôstojný výraz, premeriavajúc si mladého muža, ktorý vošiel a v rukách držal akustickú gitaru. Bol veľmi pohľadný, čierne vlasy mu padali do čela a z modrých očí mu šľahali nezbedné iskierky radosti. A predsa bol oblečený dosť biedne. Potrhané rifle ho veľmi pred nečasom chrániť nemohli a špinavá bunda pôsobila dojmom, že si už tiež svoje odžila.
"Dobrý deň. Prišiel som si kúpiť struny," povedal a priblížil sa k pultu na ktorý vyložil gitaru s prasknutými dvoma strunami. "Zase mi prasklo Áčko a Éčko. Už ma to fakt nebaví. Niekedy mi prasknú aj dvakrát za deň," smial sa mladý muž a odhalil v dokonaom úsmeve ešte dokonalejšie zuby.
"Asi hráte moc zanietene," zamrmlal Peter.
"To áno. Keď sa nechám uniesť, vždy to takto dopadne," pritakal muž, ležérne sa oprel lakťom o pult a pozoroval Petra, ktorý sa začal hrabať niekde v spodných poličkách, aby mu našiel požadované struny.
"Celý balík?" spýtal sa dosť nevrlo Peter.
"Mhm, môže byť, ak nie sú moc drahé..." odvetil muž.
"Pozrite sa pane, ja mám cenu stanovenú. Nemôžem za vašu násilnícku hru. Buď na ne budete mať alebo máte smolu," osopil sa naňho Peter.
"Upokojte sa starký," rozosmial sa muž. "Dnes ráno som niečo zarobil. Dajte mi ich," žmurkol naňho a Peter sa ešte vytočenejšie začal prehrabávať vo svojom neroztriedenom tovare, mrmlajúc si všelijaké nevhodné poznámky.
Mladík ho ešte chvíľu pozoroval, keď zrazu spozornel.
"Hej starec!" zavolal naňho, upierajúc oči kams dopredu. Peter sa zodvihol zo zeme a vypúlil naňho nevľúdne oči.
"Hmmmmmmm?" zatiahol.
"Kto to tam hrá?" spýtal sa Petra a stíchol, lebo sa započúval do lahodnej melódie, ktorá prúdila odkiaľsi zozadu obchodu.
"Kto? No kto? Nikto," zavrčal predavač.
"Fajn. Prichystajte mi tie struny," poprosil ho mladík a bez slova sa odobral za zvukom klavíra.
MIestnosť, odkiaľ sa rozlievali klavírne tóny nebola nijako zakrytá alebo maskovaná, takže ju našiel poľahky a bez zaklopania vstúpil. Vo dverách zostal ohromene stáť a mimovoľne zapískal. Za klavírom sedelo tá čiernovlasá mladá žena, ktorá ho každé ráno obchádzala a hádzala mu do otvoreného kufríka pár penny. Zdalo sa, že ho vôbec nevníma a tak ju nechcel rušiť. Počkal, kým dohrala a až keď odlepila svoje pôvabné prsty od bielych kláves, začal tlieskať.
"Bravo bravissimo, maestro!" zvolal hlasno a žena sa strhla. Keď ho uvidela, prekvapene sa usmiala a líca sa jej mierne zafarbili. "Máme tu nového hudobného génia!" zasmial sa a postúpil bližšie. "Smiem? Snáď vám neprekáža, že som vám prekazil chvíľku hudobného zanietenia, a či áno? Ak hej, pošlite ma preč, krásna umelkyňa," uškrnul sa a posadil sa na blízku taburetku.
"Ach, vôbec nerušíte. Práve som dohrala," vysvetlila zahanbene Julie.
"Čo ste to hrali, ak smiem vedieť?" vyzvedal.
"Jeden Mozartov klavírny koncert, v A-dure vo vlastných variáciách," odvetila Julie.
"Bolo to krásne. Smiem sa pripojiť?" spýtal sa a Julie naňho prekvapene pozrela.
"Azda spievate? Neviem, čo by ste chceli na to zaspievať..." zamyslela sa.
On sa však rozosmial prudkým a bujarým smiechom, až sa zapýrila a pokrútil hlavou. "Nie, nebudem spievať na Mozartov klavírny koncert. Ale mám tu gitaru. Vlastne nemám... pretrhli sa mi dve struny. No som si istý, že náš ochotný pán predavač mi ejdnu veľkoryso požičia..."
Mladík si zbehol po gitaru, nepýtajúc sa predavača na dovolenie a usadil sa na taburetke vedľa Julie. "Začneme?"
"Mhm," prikývla a položila prsty na klaviatúru. Len čo začala hrať, mladý muž sa k nej bez zaváhania pripojil, ani čo by poznal noty a pritom tú melódiu počul druhýkrát v živote. Poľahky improvizoval do harmónie, ktorú hrala a takto hrali asi desať minút, obaja pohrúžení do svojho nástroja. Keď skladbu skončili krásnym súzvukom A duru, Julie sa rozosmiala.
"Pane nevedela som, že viete tak dokonale improvizovať!"
"Nevedel som, že mám česť hrať s pani klaviristkou!" zvolal muž. "Som Mike. Mike Crawford," predstavil sa.
"Julie Attwoodová," odvetila s úsmevom na perách a podali si ruky. Chvíľu jej ju podržal vo svojej a pozrel sa jej priamo do očí.
"Zajtra?" spýtal sa.
"Prídem," prikývla.
"Budem sa tešiť," usmial sa a pustil jej ruku. "Teraz ma ospravedlň ale skočil som si len po struny. Mal by som sa vrátiť, aby ten početný zástup okolostojacich nebol sklamaný," vysvetlil s úsmevnou iróniou v hlase a Julie sa opäť rozosmiala.
"Prídem ťa povzbudiť," sľúbila mu a pozerala, ako sa jeho vysoká postava stráca za dverami. Ešte chvíľu sedela zamyslená a potom sa radostne pohrúžila do ďalšej sonáty.
Reštauráciou sa rozliehali ladné tóny klavíra v sprievode španielskej gitary. Zvuk bol extázovo príjemný a všetci, čo sedeli v podniku sa s obdivom pozerali na mladú dvojicu, ktorá si tak skvele rozumela v hudbe. A nielen v hudbe, ale to už ostatní nemohli tušiť.
Julie dohrala ďalšiu z klasických variácií a povzbudivo sa na Mika usmiala, ten jej úsmev opätoval.
"Vyšlo nám to," zašepkala a on na ňu žmurkol.
Od oného dňa, keď sa spoznali, ubehlo už niekoľko mesiacov a čo sa dovtedy stalo, sa Julie zdalo ako sen. S Mikom sa zblížili a začali spolu hrávať v zaprášených a zatuchnutých hudobninách. Cvičili dlhé hodiny a napĺňalo ich to. A potom postupne prišla odmena za všetky tie hodiny práce. Rozhodli sa začať svoju kariéru v baroch a tak sa ponúkli majiteľovi istej reštaurácie na úrovni, že sa mu predvedú a neskôr, ak bude súhlasiť, by mohli po večeroch jeho hostí sprevádzať dobrou hudbou. Zahrali mu pár svojich ukážok a majiteľ zostal celkom ohúrený neobyčajným talentom dvoch mladých, ktorí sa ambiciózne rozhodli konečne vyjsť z biedy von. Automaticky ich vzal. Odvtedy sa im darilo a ich úspech v kariére ani čo by kráčal ruka v ruke s ich súkromným životom. Julie sa snáď prvýkrát v živote zamilovala a Mike k nej tiež nebol celkom ľahostajný. O to sa im hrávalo lepšie a o to väčšmi si rozumeli aj v hudbe.
"Kedy nám to nevyšlo?" stíšene sa jej spýtal a popravil si gitaru.
"Prestaň!" s úsmevom ho zahriakla. "Nezačni si namýšľať!"
"Ako by som si mal nenamýšľať, keď hrám s takou super klaviristkou? Ktorá je okrem iného veľmi príťažlivá žena?"
"Mike prestaň a začni hrať," zachichotala sa Julie. "Máš svoje číslo."
Mike prevrátil očami a uškrnul sa. Potom si zľahka rozcvičil prsty a začal hrať svoje sólové číslo. Julie ho pozorne sledovala a zatajovala dych. Vždy obdivovala jeho talent, už na ulici, keď okolo neho každé ráno prechádzala. A teraz sa v nej obdiv len znásobil. Keď dohral, ešte stále z neho nespúšťala oči. Všimol si to usmial sa.
"Čo si zamrzla?"
"Tak trochu," priznala s úsmevom.
"Teraz si na rade ty," vyzval ju a Julie prikývla.
Vystrela pôvabné prsty a položila si ich na snehobielu klaviatúru. Potom začala hrať. Hrala dlho a zanietene, celým svojím srdcom aj dušou, vkladala sa do hry ako nikdy inokedy. Aj Mike mal dôvod civieť, pretože rovnako ako ona jeho aj on potajme obdivoval ju a jej obrovský talent. Uchvátila ho v každom zmysle slova a so zimomriavkami pozoroval, ako perfektne hrá.
Keď dohrala, so šťastným úsmevom sa vystrela a pozrela na Mika. Chcela už už otvoriť ústa, že niečo povie, keď tu sa ozval hlasný potlesk a ona sa zmätene rozhliadla. Všetci sa na ňu pozerali a s úsmevom jej tlieskali. Dosť ju to vydesilo, ešte nikdy sa to nestalo. Aj Mike sa po chvílke pridal.
"Bola si skvelá," pokýval hlavou a povzbudzujúco sa usmial.
"Ďakujem," zajachtala, "Ale nemyslím, že som bola lepšia než ty."
Keď bolo po jedenástej, zahrali poslednú skladbu a pomaly sa zberali na odchod keď tu ich oslovil čudný vysoký muž, pôsobiaci veľmi dôstojne a zazobane. Naširoko sa na nich usmieval a keď k nim podišiel, srdečne si s Mikom potriasol ruku a Juliinu si symbolicky podvihol k perám.
"Dobrý večer, milí priatelia. Tak teší ma, že mám konečne možnosť vás osloviť," spustil bez akéhokoľvek väčšieho úvodu. "Chodím sem pomerne dosť často a už dlhšiu dobu vás sledujem a ešte dychtivejšie počúvam. Ste naozaj veľmi zohraní," pochválil ich.
"Ďakujeme pane," poďakoval sa Mike rozpačito. "Ale mohli by ste sa nám aspoň predstaviť?" spýtal sa ho.
"Ach samozrejme! Prepáčte, celkom som zabudol!" zasmial sa zvláštnym, hrdelným smiechom. "Som Christian Taylor, producent nahrávacej spoločnosti a myslím, že som práve objavil dva obrovské talenty," usmial sa krivo a Mike si s Julie vymenili prekvapené pohľady.
"Producent nahrávacej spoločnosti? Tak to je potom veľká česť rozprávať sa s vami," pokyvkal hlavou Mike.
"No, to by som celkom netvrdil ale skrátka a dobre, už dlhšiu dobu mám v hlave nápad, ktorý ma nechce pustiť a ja som vám ho prišiel predostrieť. Poďte, pozývam vás na pohár vína, zaslúžite si ho!"
Christian ich zaviedol k jednému stolu, krásne vyzdobenému a zamával na čašníka. Dal objednať to najdrahšie a najchutnejšie víno a keď im ho naliali do pohárov, spokojne vdýchol jeho vôňu a odpil si. Potom spustil.
"Už som vám povedal, že som si vás viac menej vyhliadol a na koho sa upne môj pohľad, nie je to len tak pre nič za nič. Ste dobrí, ba ešte lepší než len dobrí. Ste vynikajúci. Máte zmysel pre kvalitnú hudbu a navyše máte obrovský talent, ktorý by bola škoda len tak zahodiť alebo utlmiť obyčajným hrávaním v reštauráciách. Vaša hudba musí ísť do sveta!" nadšene zvolal. "Vaše skladby sa musia dostať na trh, máte na to! Ste tvoriví a vaša hudba je očarujúca a presne toto dnešný svet potrebuje! Potrebuje počuť prevedenie starej dobrej klasiky v novom, lákavom štýle a vy dvaja to dokážete!"
Jeho reči boli plné zápalu a Mike s Julie na seba opäť prekvapene pozreli. To, čo im tu tento pán ponúkal, bolo príliš rozprávkové na to, aby to bola pravda. Celkom jasne im totiž naznačoval, že by im vedel pomôcť s nahraním albumu a s prerazením do sveta.
"Pane chcete nám teda tvrdiť, že... by ste s nami boli ochotní spolupracovať v štúdiu?" spýtal sa Mike.
"Že či!" dušoval sa Christian. "Ak moju ponuku neprijmete, budem veľmi sklamaný," povedal a Mike si opäť vymenil s Julie pohľad.
"Nemáme financie," povedala Julie bez okolkov.
"Na tom nezáleží. Váš talent to prerazí a financie prídu potom," uškrnul sa Christian.
"Chcete teda tvrdiť, že zo začiatku nás podporíte za pekný úsmev?" ironicky sa zasmial Mike. Na takéto zaobchádzanie nebol ani zďaleka zvyknutý. On, čo hrával na uliciach a ľudia mu z ľútosti hádzali do klobúka pár mincí.
"Presne to tvrdím," porikývol vážne Christian a všetci stíchli. "Možno mi neveríte, ale mali by ste si overiť, kto som. Moje meno je veľmi známe. A nechcem, aby ste si mysleli, že môj tím a moje štúdio je fiktívne, a že vás zavádzam. Nie. Dámvam vám veľkú príležitosť a budem rád, keď mi uveríte. Najlepšie bude, ak vás s mojím tímom hneď aj zoznámim. Čo by ste povedali na zajtrajšok? Stretneme sa a spravím vám obhliadku štúdia i tímu," navrhol producent a v očiach sa mu zvláštne zalesklo.
Mike a Julie chvíľu váhali, no vzápätí sa telepaticky zhodli na jedenom jedinom, čo povedali úplne naraz.
"V poriadku."
"To ma veľmi teší," uškrnul sa Christian. "Teda zajtra o tretej?"
"Vyhovuje," prikývol Mike a opäť si s ním potriasli ruky.
Keď sa za ním zavreli dvere, tí dvaja ani nemohli tušiť, aká príležitosť sa im práve otvára pred očami.

O dva roky neskôr

Julie si tuho pritisla kabát k telu a prekonala rozdiel posledných pár ulíc, aby sa dostala do svojej obľúbenej kaviarne. Vošla a temer hneď zahliadla muža, ktorý jej oduševnene kýval spoza rohového stolíka. Julie sa slabo usmiala a prešla až k nemu. Sadla si a pomaly si vyzliekla kabát.
"Tak, prečo ste ma sem volali?" spýtala sa priamo.
"Musím sa s vami vážne porozprávať."
"Kde je Mike?" reagovala temer okamžite.
"Mike tu nie je a ani nepríde. Chcel som sa stretnúť len s vami," zdôraznil muž a Julie sa zatvárila zmätene.
"Čo chcete, Christian?"
"Pozval som vás na kávu, je to také veľké previnenie?" zasmial sa. "Nemusíte na mňa hneď útočiť."
"Radšej mi už povedzte, čo chcete."
"Hej, dáma je už zase zaneprázdnená!" usmial sa. "Viem, že vaša sláva vám narobila škrty cez rozpočet vo vašom dennom rozvrhu, ale pol hodinku si snáď na svojho producenta ešte nájdete..."
"Ako ináč," vzdychla si Julie a prehodila si kabelku cez operadlo. "Tak?" pozrela sa naňho s očakávaním v očiach.
"Tak teda..." odkašľal si Christian a zamával na čašníka. Hneď pribehol. "Obslúžte dámu, mladý pane."
Čašník sa zarazil a vyvalil na Julie oči. "Slečna Attwoodová! Panebože!" vydýchol a Julie sa opäť chabo usmiala. "Čím vám môžem poslúžiť?"
"Ach, len čaj," mávla rukou Julie.
"Čaj? Vy si dáte čaj?" spýtal sa prekvapene Christian.
"Áno čaj," podráždene odvetila Julie a znova sa obrátila na čašníka. "Ovocný. A bez cukru," usmiala sa a čašník horlivo pokýval hlavou.
"Hneď to bude!"
Keď konečne odišiel, Christian uprel svoje vodnaté oči späť na Julie. "V poriadku. Môžeme pokračovať. Prišiel som vám niečo navrhnúť," začal bez okolkov. Vedel, že Julie nemá rada zbytočne dlhé úvody a reči taľafatkovského typu.
"Navrhnúť? A čo také?" zaujímala sa.
"Možno vás to trochu zarazí, ale je to niečo, nad čím premýšľam už hodne dlho. Ja... Teší váš úspech z vášho fenomenálneho turné?" usmial sa vzápätí, no Julie sa zamračila.
"Čo to má znamenať? Chceli ste mi niečo navrhnúť."
"Lenže všetko na seba nadväzuje, moja drahá, tak mi radšej odpovedzte."
Mladá žena sa zahniezdila a prehodila si vlasy cez plece. "Samozrejme. Nedúfala som v taký úspech," pripustila a v očiach jej trochu zasvietilo.
"Vravel som, že ste vynikajúca," pokýval hlavou Christian a medzitým prišiel čašník. Položil pred Julie čaj a tá sa mu s úsmevom poďakovala.
"Vynikajúca? Nechceli ste povedať vynikajúci? Na turné sme boli dvaja, pokiaľ viem," opäť zmrštila obrvy.
"A... Obrovský predaj vášho prvého CD vás musel tiež veľmi povzbudiť," ignoroval jej pripomienku Christian a zapálil si cigaretu.
"Nefajčite, prosím vás," upozornila ho.
"Keď si to prajete..." zamrmlal a okamžite cigaretu zahasil v popolníku. "Tak odpovedzte mi," opätovne ju vyzval.
"Ale áno. Bolo to to najúžasnejšie, čo ma v živote stretlo. Konečne robím to, čo ma baví a čo som odjakživa chcela. Robiť ľuďom radosť vďaka hudbe," priznala a na tvári sa jej opäť objavil nežný úsmev, ktorý však nepatril jej producentovi.
"Áno. Hudba je váš život, nie je tak?"
Prikývla.
"Lenže túto radosť zdieľate s niekým iným."
"To áno. Aj jeho životom je hudba," povedala Julie a premiešala si čaj.
"Mhm," zamrmlal Christian a odvrátil tvár do okna. Julie za týmto gestom nešípila nič dobré a zarazilo ju to. Jeho chladný a odmietavý prístup bol podozrivý.
"Čo máte proti Mikovi?" spýtala sa priamo. Bola inteligentná a vedela si domyslieť, že Christian má zjavne s jej partnerom nejaký problém.
"Nič, moja drahá, nič len... práve o ňom sa chcem rozprávať. Proti tomu chlapcovi nemám nič. Je to fajn chlapík a..."
"A tiež veľmi talentovaný," doplnila ho Julie ostro.
"To nepochybne je, lenže..." vzdychol si a Julie sa to už prestávalo pozdávať. "Lenže vy ste lepšia," konečne z neho vypadlo. Julie ani čo by zamrzla a zarazene na producenta civela.
"A-ako to...? Čo tým myslíte? Chcete povedať, že Mike nie je dobrý?!"
"Je, je, upokojte sa. Nemyslím to dehonestujúco, ja len... rád by som v budúcnosti spolupracoval už len s vami," povedal náhle a Julie mimovoľne pustila lyžičku z ruky.
"Aký máte na to dôvod?" potichu sa spýtala.
"Už som vám to povedal, Julie. Ste lepšia. Ten chlapec vás brzdí. Keby ste pracovali bez neho, mohli by ste byť niekde úplne inde. Julie," v hlase mal zápal a oči mu doslova blčali, "Julie vy ste hudobný génius! Máte na oveľa viac než na hlúpe variácie v sprievode laickej gitary!"
"To tak vôbec nie je!" oponovala Julie. "Mike je majster v improvizácii, nie je to žiaden laický sprievod..."
"Vy ma asi nechcete počúvať, čo? Teraz prosím vás odložte všetky iné city, ktoré k Mikovi prechovávate a poriadne ma počúvajte."
Julie sa prudko začervenala. "To, čo vravíte, sú samé hlúposti. Mike je vynikajúci hudboník..."
"Lenže vy ste lepšia! Vedel by som vás odporučiť najväčším profesionálom v Los Angeles, spravíme z vás hviezdu, akú svet dosiaľ nezažil. Budete najlepšia klaviristka pod slnkom a ja vás presadím!"
Julie sa na neho zhrozene dívala.
"Nevylúčite Mika, za nič na svete."
"Ale áno, vylúčim, moja drahá. A mali by ste mu to čím skôr povedať, pretože ak sa ho nezbavíte, prestanem s vami spolupracovať."
"Ako to myslíte?"
"Tak ako som to povedal," chladne prisvedčil Christian.
"Nájdem si iného producenta. Po tom veľkom turné sa nám ponuky určite budú len tak sypať..."
Christian sa nečakane rozosmial, až zaklonil hlavu. Julie na neho zmätene pozerala. "To si len myslíte, Julie. Lenže ak neurobíte, ako vám kážem a naša spolupráca sa skončí, skončí sa aj vaša kariéra. Zajvne ma nepoznáte, no uzavriem vám cestu ku všetkým nahrávacím spoločnostiam a potopím vás pod obraz Boží. Vrátite sa tam, skadiaľ ste prišli. Do priemernosti a chudoby. Chceli by ste znovu zažiť chudobu?" Christian sa k nej naklonil cez stôl a vyceril na ňu zuby. Jeho reči zneli hrozivo a Julie bola náchylná veriť im. Za dva roky spoznala tohto muža dosť na to, aby vedela, čoho všetkého je schopný a čo má od neho očakávať. A vedela, že kyb si to zaumienil, bol by jej zmaril celú hviezdnu kariéru jedným šmahom ruky.
A zrazu sa v nej ozvali dva protipóly. Buď sa rozlúči so svojou kariérou, ktorej už úplne prepadla, alebo... alebo... tá druhá možnosť bola taká strašná ako tá prvá a nechcela na ňu ani len pomyslieť. Lenže čo si vybrať?
Christian videl tento súboj na jej tvári a uškrnul sa. Presne toto potreboval docieliť.
"Bolo by dobré, keby ste mu to čo najskôr povedali. A potom sa mi ozvite," zatiahol ako mačka, ktorá práve vylízala plnú misu smotany a Julie sa znechutene odvrátila.
"Nepovedala som vám ani pol slova," oponovala.
"Vaša tvár hovorí za vás, moja milá." Christian sa zodvihol a hodil na stôl peniaze. "Vyrovnajte náš účet, Julie. A čím skôr mi dajte vedieť, ako ste sa rozhodli."
Potom sa otočil a vyrovnane odkráčal. Julie pozerala na jeho chrbát s nenávisťou a z očí jej sršali blesky. Zosielala v duchu na jeho hlavu pohromu a katastrofu no podvedome tušila, že si bude musieť vybrať.

Mike tomu stále akosi nedokázal uveriť. Sedel na pohovke pred zapnutou telkou, ale vôbec nevnímal tlmené zvuky, ktoré sa z nej šírili. Odkedy mu Julie povedala, že ich spolupráca sa končí, zostal akýsi otupený a bolesť v ňom dlho rezonovala. Veľmi ho sklamala. Ako jeho partnerka či už v práci, alebo súkromí. Bol si vedomý toho, že nikdy sa jeden druhému nezaviazali nijakou zmluvou alebo prísahou, no i tak to chápal od nej ako veľký podraz. Nevedel, kedy sa z tej jemnej ženy s dušou hudobníčky stala kariéristka. Keď sa táto myšlienka ním prevalila a prudko ho zasiahla priamo do srdca, znechutene zahrešil a šmaril o zem skladbu, ktorú práve komponoval. Samozrejme, zase z toho vyšiel ako chudák. Tak ako vždy. On zostane na ulici a krásna a talentovaná Julie prerazí do sveta a bude pracovať s tými najväčšími... Za celú ich spoločnú kariéru nepostrehol, že by mal niekto vyslovený záujem o neho. Vždy to bola Julie. Vždy len ona. Ona dostávala vždy všetky ponuky a on len pochvaly plné prázdnych slov. Jeho mužská hrdosť len ťažko znášala, že sa vezie na chvoste úspechu ženy. I keď tú ženu miloval.
Postavil sa a ponaťahoval si stuhnuté končatiny. Naozaj mu to odvtedy akosi prestalo myslieť. Opäť zahrešil. V poriadku. Zostane teda na ulici, ale mal by sa na to patrične pripraviť. Čo to chcel vlastne urobiť? Aha jasné, ako prvé vymeniť struny. Minule hral príliš zanietene a zas mu éčko prasklo. Natiahol sa po gitaru a keď sa opäť akosi bezmocne spustil nazad do gauča, len paralyzovane zostal sedieť a bezprízorným pohľadom sa zadíval do telky. Prečo to musela spraviť? Toto snáď nie je ani len možné. Vari k nemu nič necítila? Azda sa celý čas teda klamal a navrával si, že je to perfektné a že by nič na tom nemenil? Vedel som, že za tým niečo bude, prebleslo mu mysľou unavene a rozhorčene. Peniaze menia každého. Do riti aj s peniazmi, mne o ne nešlo!
Ale išlo... trochu, ozval sa v ňom kdesi v úpätí hlavy zradný tenký hlások svedomia. Tak fajn, išlo. Ale len okrajovo. Ja som ju mal fakt rád! Ale toto neprežijem! Podrazila ma, podlo ma zradila a za tie dva roky spolupráce sme si sľúbili, že... že sa predsa nerozdelíme a i keď to nebola prísaha, bol to náš sľub! rezonovalo mu rozhorčene v myšlienkach. Áno, zas bude slávna len Julie, opäť ma prevalcuje a pretlačí...
Hnev a popudenosť v ňom rástli a pocítil v kútiku duše, ako mu tam klíči semienko kradmej nenávisti. Temer nepostrehnuteľnej, no veľmi nebezpečnej, lebo časom sa vie zmeniť na veľmi rozkonárený krík.
Mike vzal gitaru pevne do rúk a odmotal struny. Odbalil balíček nových a zúrivo ich začal naťahovať. Keď chytil kovovú strunu déčka, zrazu mu do prsta vystrelila ostrá bolesť až znechutene zaprskal a pevne stisol zuby aby nezanadával. Bolo to márne, aj tak opäť zahrešil.
Pozoroval, ako mu po prste steká hustý pramienok krvi. Valil sa z rany, ktorá bola veľmi precízne rozrezaná a štípala. Zamyslel sa. Ako hlboko asi mohla zarezať? Podvihol si prst tesne k očiam a skúmavo si ranu prezeral zo všetkých strán.
Ešte minútu sedel nepohnute, civiac si na zranený prst a tvár sa mu čoraz väčšmi vyjasňovala. Potom, keď konečne začul zvuky vychádzajúce z televízie, ktoré ho prebudili do reality odovzdane vstal a prešiel do kuchyne, aby si priložil na prst obklad so studenou vodou.


KONIEC